Článek
Fico ve svém projevu nejprve připomněl historický význam cyrilometodějské tradice a zdůraznil její roli v utváření slovenské identity.
„A běda tomu národu, pokud se jeho samozvaná falešná elita rozhodne minulost úmyslně ignorovat, či dokonce překrucovat,“ poznamenal premiér a postěžoval si, že „na sobotní oslavy Cyrila a Metoděje jsme byli vyprovázeni všelijak“.
„Prý si připomínáme jen nějaké dva imigranty, kteří přišli s nepraktickým a nepoužívaným jazykem. Neúcta dokonce zacházela tak daleko, že někdo neváhal posměšně nazvat hlaholici blabolikou. Že byla sice přinesena lidem žijícím na našem území, ale ti prý v žádném případě nemohli být našimi předky, tedy starými Slováky. Jedním slovem – neuvěřitelné,“ stěžoval si Fico.
Podle Fica se Slovensko ocitá „na velmi nebezpečné cestě“, pokud se nedokáže shodnout ani na základních otázkách, jako je existence pouze dvou pohlaví nebo definice manželství jako svazku muže a ženy. „Bezbřehý a zvrácený progresivismus a liberalismus mohou naši zemi jen a jen zničit,“ varoval premiér.
Fico ve svém projevu také obvinil západní elity z rozdělování Evropy a z toho, že vytvářejí novou „železnou oponu“ mezi východem a západem. „Je více než smutné, že někomu v Evropě podobná železná opona opět chybí. Opět chtějí oddělit západ a východ,“ prohlásil.
Odvolal se i na papeže Jana Pavla II: „Obhájci a tvůrci nové železné opony zapomněli na vážná slova svatého otce Jana Pavla II., který řekl – Evropa musí dýchat oběma plícemi, i východními i západními.“
„Odkazuji zde z Devína jako předseda vlády SR, že se nevzdáme našich tradic a odkazu dějin a budeme přes železnou oponu podávat ruku k mírové spolupráci.“ Premiér zdůraznil, že Slovensko se nebude vzdávat svých tradic a bude usilovat o rovnost a spolupráci na základě vlastních hodnot.
V projevu ocenil i kardinála Dominika Duku, který se v Nitře omlouval Slovákům za kritiku z České republiky.
Zjednodušená historie
Většina historických a kulturních tvrzení Roberta Fica v projevu na cyrilometodějských oslavách vychází ze skutečných událostí, často jsou však zjednodušená nebo interpretovaná ve prospěch národní identity. Například Fico tvrdí, že „lidé, kteří tu byli v devátém století, byli naši předkové a my jsme jejich potomci“.
Odborníci potvrzují, že Slováci jsou potomky Slovanů, kteří se na území dnešního Slovenska usadili v 5.–6. století, a že obyvatelé Velké Moravy byli předchůdci dnešních Slováků, ale etnogeneze byla složitý proces a označení „Slovák“ se začalo používat až v novověku a cyrilometodějská tradice se stala významnou součástí národní identity až v 19. století, kdy ji slovenská elita začala vědomě využívat při formování moderního národa.
Politické PR za peníze daňových poplatníků
Oslavy na Devíně byly letos výrazně větší než v minulých letech a vláda na ně vyčlenila 750 tisíc eur (18,5 milionu korun), což vyvolalo kritiku opozice kvůli vysokým nákladům v době šetření veřejných financí.
Na oslavách, kde byl pro veřejnost představen celodenní program, byly zadarmo třeba klobouky a také pečený býk za víc než sedm tisíc eur. Nejdražší bylo pódium, za které zaplatilo ministerstvo obrany 170 tisíc eur, a areál – za 70 tisíc eur.
Robertovi Ficovi překazilo plány na větší úspěch to, že parlamentem na poslední schůzi neprošla novela ústavy, kterou chtěl na oslavách Cyrila a Metoděje slavnostně oznámit.
Na oslavách také poprvé zazněla kontroverzní verze hymny od Oskara Rózsy, kterou kritizovala kulturní veřejnost a zástupci rezortu. Silné reakce vyvolala i v České republice.
Príhovor Roberta Fica na oslavách Cyrila a Metoda
Drahé Slovenky, drahí Slováci, vzácni hostia,
želám vám nádherný večer z tohto miesta pod Devínom. Dovoľte mi, okrem privítania pána prezidenta a pána predsedu Národnej rady SR, pána prezidenta Gašparoviča, osobitne poďakovať aj otcovi kardinálovi Dúkovi za jeho pekné slová, ktoré dnes povedal v Nitre. Veľmi nám záleží, otec kardinál, na tých najlepších slovensko-českých a česko-slovenských vzťahoch. A ja vždy, keď pôjdem do Českej republiky, budem niesť klobúk v ruke a nie klobúk na hlave. Veľká vďaka za to, čo ste dnes v Nitre povedali.
Sľúbili sme, že vždy budeme dôstojne oslavovať štátne sviatky. Od nástupu tejto vlády v roku 2023 sme venovali obrovskú pozornosť tomu, aby sme vystupovali ako sebavedomá a hrdá Slovenská republika, ako sebavedomá a hrdá politická reprezentácia. Preto ďakujem každému, kto sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na organizácii dnešného dňa, pretože takto má vyzerať sebavedomé a hrdé Slovensko.
Drahé Slovenky, drahí Slováci, kto nepozná svoju minulosť, nemá ani budúcnosť. A beda tomu národu, ak sa jeho samozvaná falošná elita rozhodne svoju minulosť úmyselne ignorovať či dokonca prekrúcať. Na dnešné oslavy sv. Cyrila a Metoda sme boli vyprevádzaní všelijako. Vraj si pripomíname len nejakých dvoch imigrantov, ktorí prišli s nepraktickým a nepoužívaným jazykom. Neúcta dokonca zachádzala tak ďaleko, že niekto neváhal posmiešne nazvať hlaholiku blabolikou. Že bola síce prinesená ľuďom žijúcim na našom území, ale tí vraj nemohli byť v žiadnom prípade našimi predkami, teda starými Slovákmi. Jedno slovo – neuveriteľné. To je slovenské, drahí Slováci, ako neprajníkom nášho vlastného štátu záleží na tom, aby sme nemali žiadnu národnú, kultúrnu či duchovnú identitu. Aby sme boli považovaní len za akúsi bezduchú masu ľudí, ktorá sa tu vyskytla, ktorá si vlastne ani svoju štátnosť nezaslúži a ktorá tu má byť len na to, aby slepo a poslušne počúvala tých veľkých a mocných.
Žiaľ, pre nás, Slovenky a Slovákov, písali dejiny najmä cudzí historici. A bolo by omylom sa domnievať, že vždy písali o nás len pravdu. Dejiny písané cudzím perom majú často sklon zamlčovať existenciu toho, kto v tých dejinách zohráva rozhodujúcu úlohu. Myslené dielo sv. Cyrila a Metoda je natoľko nadčasové, že ich nemožno odsunúť len do histórie. Pápež Ján Pavol II. vo svojej homílii prednesenej v novembri 1981 v Ríme Slovákom odkázal: Zostávajte verní dedičstvu otcov svätého Cyrila a Metoda. Žite podľa neho neprestajne, ochraňujte ho v tej istote, že ono je základom vašej duchovnej veľkosti a skutočnej kultúrnej výšky vášho národa. Svätý otec možno ani len netušil, akých má už v tom čase pozorných poslucháčov – ľudí, ktorí si uvedomovali význam misie sv. Cyrila a Metoda pre náš národ. Nakoniec, veď asi nebola náhoda, vážený pán prezident Gašparovič, že o 11 rokov neskôr, v roku 1992, otcovia ústavy Slovenskej republiky – a vy, pán prezident, medzi nich patríte – v jej preambule odkazujú na cyrilometodské duchovné dedičstvo a historický odkaz Veľkej Moravy.
Ak dovolíte, nemienim robiť historické skratky ani toto vzácne auditórium obťažovať detailmi. Môžeme však spoločne z tohto posvätného miesta oprávnene a bez akýchkoľvek pochybností vyhlásiť do celého sveta, že bez misie svätého Cyrila a Metoda by nebolo možné hovoriť o kultúrnej a politickej nezávislosti, ani o štátnej zvrchovanosti Sloveniek a Slovákov. Napriek viac ako tisícročnej absencii územnej, kultúrnej či politickej autonómie si náš národ uchoval vlastnú identitu dodnes. Ešte raz, tisíc rokov sme si nespravovali nič a napriek tomu nám naša identita zostala. Známy český historik, ktorý potom býval v západnom svete, František Graus, oprávnene hovorí, že dejiny Slovenska a Slovákov tvoria medzi okolitými národmi malý historický zázrak.
Drahé Slovenky, drahí Slováci, vzácni hostia, tí, ktorí na Slovensku odmietajú, aby sa dvom vynikajúcim solúnskym bratom vzdávala aj štátna pocta, robia tak preto, lebo im nezapadajú do podivnej schémy ich rozleptávajúceho sa sveta. Viete, hlásiť sa k cyrilometodskému dedičstvu nie je pre nás nejaká lacná zbožnosť. Pre nás je to príležitosť pre pravdu a spravodlivosť. My túžime zjaviť pravdu o ich veľkolepom diele – jazyku, písme, vzdelanosti, právnych predpisoch, skvelých prekladoch, o tom, aké bolo vtedajšie postavenie Slovanov a medzi nimi aj starých Slovákov v strednej Európe, aké boli ich vzťahy k mocenským centrám na západe aj na východe. Zvýrazňovať a celoštátne vyzdvihovať svätých solúnskych bratov znamená určiť jasnú hodnotovú orientáciu našej politiky. To nie je o prepojení štátu na náboženskú ideológiu, ako to niektorí donekonečna opakujú.
Je to o snahe hodnotové veci a duchovnú múdrosť vhodne vnášať do mysle a vzťahov našich ľudí. Európskej únii, ale aj celému svetu dnes chýbajú osobnosti, ktoré by sa aspoň niečím mohli prirovnať k solúnskym bratom. Svätý Cyril a Metod spájali. Oni nestavali nové železné opony. Aj Devín, na ktorom teraz stojíme, sa ocitol v dejinách v jednej smutnej úlohe. Priamo pod hradom viedla železná opona, ktorá rozštiepila európsky kontinent, rozštiepila kultúru, vzťahy medzi ľuďmi. A je viac ako smutné, že niekomu v Európe podobná železná opona opäť chýba. Opäť chcú oddeliť západ a východ. A, bohužiaľ, železná opona sa stáva realitou. Nároky sa stupňujú. A každý, kto len prejaví záujem a pochopenie pre dianie za oponou, je okamžite obviňovaný zo zrady európskych hodnôt. Obhajcovia a konštruktéri novej železnej opony zabudli na vážne slová svätého otca Jána Pavla II., ktorý povedal:
Európa musí dýchať oboma pľúcami, aj východnými, aj západnými.
A takto zvýrazňoval význam svätého Cyrila a Metoda ako osobností, ktoré prekročili rámec slovanského sveta. Odkazujem tu z Devína ako predseda vlády SR, že sa nevzdáme našich tradícií a odkazu dejín a budeme cez železnú oponu podávať ruku na mierovú spoluprácu. Sv. Cyril a Metod sú pre nás certifikátom pravosti pred celým slovanským svetom. Svätý Cyril a Metod dominovali múdrosťou, vzdelanosťou, hodnotami a sebaúctou.
Aký rozdiel, ak sa pozrieme, koho dnes duchovní a hodnotoví bezdomovci robia v médiách a vo verejnom priestore celebritami? Zdravý rozum, tradície, národná kultúra sa potláčajú, dominujú zvrátenosti a povrchnosť. Vyslovujem želanie, že na septembrovej schôdzi zvíťazí práve zdravý rozum a potrebná väčšina poslancov slovenského parlamentu podporí v záverečnom hlasovaní návrh novelizácie ústavy v základných kultúrno-etických a hodnotových otázkach.
Ak sa už na Slovensku nedokážeme dohodnúť ani na tom, že existujú len dve pohlavia a že v školách sa má učiť len to, čo je v súlade s ústavou SR, vrátane definície manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy, sme na veľmi nebezpečnej ceste pre celú krajinu. Bezbrehý a zvrátený progresivizmus a liberalizmus našu krajinu môžu len a len zničiť.
Slovenskí bratia neprišli na naše územie so zbraňami, ale prišli s knihami a pravidlami. Prosím, uvedomme si, že Slovensko je opäť na križovatke. Staré ideologické dogmy, všetci ich poznáme – s tým a s tým na večné veky a nikdy inak – ako aj byrokratické nadnárodné štruktúry sa menia za pochodu a priamo pred našimi očami. A musíme povedať, že nie všetky zmeny sú pozitívne. Mnohé nás výrazne znepokojujú a mnohé nevítame.
Medzinárodný systém, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne na pôdoryse tragických skúseností, dostáva posledné rany z milosti. Z medzinárodného práva sa stal iba súbor účelovo využívaných pravidiel, predovšetkým v prospech veľkých a silných a s očakávaním absolútnej poslušnosti menších a slabých. Veľkí hovoria o novej vojne a tvária sa, že sú mieroví aktivisti. A tí, čo neustále zdôrazňujú mier, sú dobreže nepovažovaní za vojnových štváčov.
Naši oponenti sa na všetkých frontoch pustia do každého, kto si vôbec dovolí postaviť zmysluplnú otázku o našom budúcom osude v tomto premenlivom svete. Kladiem otázky: Budeme trvať na svojom a budeme bojovať za naše prežitie? Alebo sa chceme rozpustiť v mori silnejších hráčov? Aký vklad chceme priniesť do spoločného života Európy? Našu poddajnosť a poslušnosť, nech sa od nás žiada čokoľvek, hlavne, aby sme nevytrčali z radu? Ochotu používať dvojité metre a kilometre, ospravedlňovať konanie jedných, aby sme sa vzápätí rúvali do roztrhania tela za presný opak v prípade druhých, strácajúc pritom posledné zvyšky autority a úcty?
To je v príkrom rozpore, drahé Slovenky a drahí Slováci, s odkazom solúnskych bratov, v príkrom rozpore s realizáciou suverenity, ako ju presadzovali Rastislav so Svätoplukom. My, Slováci, máme povinnosť a v duchu tohto odkazu hľadať dôvody a spoluprácu na základe rovnosti a vzájomnej výhodnosti. Snažíme sa pochopiť partnerov, snažíme sa pochopiť motívy ich konania. To by mali Slováci priniesť v týchto zlomových dobách európskych dejín. Iba naše komplexy, podceňovanie, malosť a podrážanie kolien vlastnými nás môžu zradiť a poslať do zabudnutia. Presne ako sa stalo po páde Veľkomoravskej ríše – nesvornosť spôsobila nestabilitu a úpadok suverénneho štátu v jeho rozmachu. Toto je memento dejín, na ktoré nemôžeme zabúdať.
Aj dnes prichádzame a prechádzame skúškou zrelosti a ochrany našich národno-štátnych záujmov. Ak odmietame podporiť ďalší sankčný balík proti Ruskej federácii, pokiaľ nebudeme poznať odpovede, kto a ako nás bude chrániť a kompenzovať pri škodách, ktoré budú Slovensku spôsobené ideologickým návrhom Európskej komisie zastaviť od 1. januára 2028 akékoľvek dodávky ruského plynu.
Už sme si zvykli, drahé Slovenky, drahí Slováci, vzácni hostia, že v zásadných otázkach nemáme podporu opozičného a mediálneho bloku, ktorý netuší, čo je to národná hrdosť, suverenita, národné záujmy. Zato veľmi dobre vie, čo je to slúžiť cudzím. Naopak, musíme očakávať, že tento blok podporí a bude priamo organizovať trestné výpravy z Európskeho parlamentu alebo teraz z Rady Európy či Európskej komisie proti súčasnej vláde za to, že máme iný názor na vojnu, že chceme mier, že chceme do ústavy zakotviť zdravý rozum.
Bojujeme za to, aby naše domácnosti a podniky neplatili kvôli škodlivým ideologickým rozhodnutiam iracionálne vysoké ceny za energie. A rozkaz už bol daný. Vplyvný spravodajský portál EU Observer zavelil – citujem: „Uderte na Slovensko všetkým možným. Zmrazte im finančné prostriedky. Začnite konania pre porušenie práva Európskej únie. Robte doterajšie audity. Verejne ich urážajte a bojkotujte. Zapojte spravodajské služby do tejto práce a dajte novinárom informácie proti Slovensku.“ Koniec citátu.
Prečo? Lebo Slovensko chce byť suverénne a svojprávne. A my si musíme odpovedať, či sme pripravení tento súboj zvládnuť. Ja som pripravený tento súboj zvládnuť.
Drahé Slovenky, drahí Slováci, prechádzame a budeme prechádzať ťažkými skúškami. Keď som nedávno navštívil Rím, v Bazilike Santa Maria Maggiore mi sprievodca hovoril rôzne pekné príbehy, napríklad o pôvode stropu zo zlata dovezeného Krištofom Kolumbom z Ameriky a iné zaujímavosti. Mňa to však ťahalo k miestu, ktoré musí byť pre Slovákov a Slovenky sväté – miestu, kde je tabuľa pripomínajúca, že v tejto bazilike predložili svätý Cyril a Metod na odobrenie vtedajšiemu pápežovi liturgické texty v staroslovienčine. Je to pre mňa neskutočný príbeh múdrosti a duchovna.
Možno by sme mohli aj k názvu dnešného štátneho sviatku svätého Cyrila a Metoda pripísať Deň múdrosti, vzdelania a duchovných hodnôt. Pozdravujem z Devína celé Slovensko. Pozdravujem z Devína všetkých občanov, ako aj všetkých Slovákov v zahraničí, ktorí sa na mnohých miestach hrdo hlásia k cyrilometodskému dedičstvu. Ja sa k nemu nielen hlásim, je pre mňa záväznou direktívou pri prijímaní vážnych politických rozhodnutí.
Úplne na záver: Autori jednej zaujímavej publikácie o stratách a nálezoch uhorskej histórie si položili veľmi správnu otázku: Čo všetko museli naši predkovia prežiť, aby sme tu my, ich potomkovia, mohli ešte ako Slováci žiť? Ak sem do Karpatskej kotliny prišli naši predkovia bez vojnového huriavku, bez rinčania zbraní, daj Boh, aby aj naši potomkovia tu mohli spokojne a v pokoji žiť, pracovať a plodiť deti, ktorí by boli pýchou nielen nás Slovákov, ale aj celej Európy.
Zachovajme si, prosím, zdravý rozum, aby sme dokázali žiť a konať múdro a správne.
Nech žije štátny sviatok svätého Cyrila a Metoda.
Ďakujem, že ste prišli.